Otázka znie – je opozičným „premiérskym typom“ iba Procházka alebo má neficovská opozícia aj inú alternatívu? Pohľad na ďalších potenciálnych premiérov, pravdaže, s výnimkou toho súčasného, je totiž mimoriadne tristný. Slovenská opozícia vôbec nepochopila, že ak to s rečami o výmene Smeru vo vláde myslí aspoň trochu vážne, musí ponúknuť voličovi jasnú programovú alternatívu. Aby bolo jasné a čitateľné, čo v prípade získania moci urobí v prvý deň vládnutia, čo v druhý mesiac a aký je cieľ o štyri roky. Kto z opozičných lídrov má na toto mentálnu i politickú kapacitu?
Predseda KDH Ján Figeľ by možno mohol byť premiérom do pekného počasia – uvážlivým, uspávajúcim, diplomatickým, no rozhodne nie je vizionárom s predpokladmi zmeniť mnohé oblasti života krajiny od základov. No najmä, KDH má minimálne šance byť aj po voľbách najsilnejšou neficovskou stranou – stačí sa pozrieť na výsledky troch predchádzajúcich volieb.
MOST – HÍD vedie stále populárny Béla Bugár, no slovenský volič ešte nedozrel na to, aby za alternatívu Róberta Fica považoval politika maďarskej národnosti. Bugárovi nemožno uprieť, že v každej jednej vláde bol spoľahlivým a korektným koaličným partnerom, no takisto patrí k starej a pomaly, ale iste odchádzajúcej generácii politikov.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dávajú priestor kritickému protestnému hlasu. Toto hnutie založené Igorom Matovičom, jeho bratrancom, ich kamarátom a ich sekretárkou je určite dobrým politickým Hyde parkom, kde sa dá našim vládnym všeličo vykričať. Vedieť si však predstaviť Igora Matoviča v premiérskom kresle patrí skôr do kategórie sci-fi.
SaS má po vzniku Skoku kopec problémov sama so sebou a je veľmi pravdepodobné, že do parlamentu sa vôbec nedostane. Richardovi Sulíkovi navyše voliči doteraz neodpustili pád Radičovej vlády a keďže sa k nemu doteraz hrdo hlási, nemá sa to prečo v budúcnosti zmeniť. Politickou mŕtvolou SDKÚ-DS sa nemá zmysel zaoberať, relevantnou otázkou však je, komu dajú hlas jej doterajší voliči. Najlepšie predpoklady má na z podstaty veci práve Sieť.
Leškov pohľad teda má niečo do seba. Procházka možno ešte stále mnohých dráždi kvôli pár komunikačným prešľapom z minulosti, ale je to stratég, ktorý vie upútať masy a prísť s konkrétnym programom. Nejako tak to napokon vidia aj komentátori Dag Daniš a Peter Tkačenko. Profilácia Siete zároveň nekastuje ľudí na veriacich a neveriacich, konzervatívcov a liberálov. Má tak unikátnu možnosť zjednotiť veľkú časť voličov a ponúknuť jasnú alternatívu k Róbertovi Ficovi. A zdá sa, že je rozhodnutý svoje prešľapy neopakovať.
Už dnes vieme, že parlamentné voľby v roku 2016 nebudú žiadnou súťažou krásy. Otázka stojí a padá na tom, či má Róbert Fico a SMER zostať pri moci na ďalšie štyri roky alebo nie. Ak má odísť, treba ponúknuť jasnú víziu. A pri pohľade na súčasnú scénu je už dnes jasné, že bez lídra Siete to určite nepôjde.